Obec Bobrovec
Bobrovec sa nachádza 640 m n.m. a eviduje 603 domov s 1830 obyvateľmi
Bobrovec patrí medzi najstaršie obce Liptova. Písomné doklady o obci sa zachovali len z 13. storočia. V dobe Veľkej Moravy vznikali obce, ktoré údajne dostávali pomenovanie podľa zvierat a stromov. Dôkazom sú aj archeologické vykopávky na Hav ránku. Tak aj Bobrovec dostal pomenovanie podľa bobra, ktorý hojne žil v Jaloveckom potoku.
Bobrovec leží v Liptovskej kotline medzi Západnými a Nízkymi Tatrami v nadmorskej výške 640 m n. m. Údolie, v ktorom sa rozprestiera, vzniklo činnosťou Jaloveckého potoka. V minulosti jeho mohutnejší tok využívali mlyny a rybári.
Z chotára obce panovníci vyčleňovali určité územia na založenie susedných obcí výsadnými listinami. Stavby spolu s kostolom boli výlučne drevené, preto ich ľahko nivočili požiare.
Bobrovec mal už v minulosti významné postavenie. Bol kráľovským, neskôr slobodným mestom s právom trhov a mestskými artikulami. Ich základom bolo Magdeburské právo. Bobrovec vlastnil aj niektoré znaky mesta. Boli to pečať, pranier a cechy. Obyvateľstvo sa zväčša zamestnávalo remeselníctvom, obchodom a povozníctvom.
Na prelome 15. a 16. storočia sa staval kamenný kostol v gotickom slohu. Súdi sa to podľa letopočtu 1521 na kostolnom zvone. Pôvodný kostol bol zasvätený Sv. krížu, ktorý sa symbolicky vyníma nad oltárom. O stavbe dnešného kostola sa nezachovalo veľa podrobností. Prestavby sa ujal mikulášsky murár Jakub Drahný. V 17. storočí sa Bobrovec na istý čas stal sídlom Liptovskej župy. A práve vtedy sa prestaval aj pôvodný gotický kostol na barokový. Nový chrám Sv Juraja bol a je dodnes dominantnou stavbou obce.
Najstaršou svetskou stavbou bola prvá škola s učiteľsko kantorským bytom a fara. K najstarším budovám patrí aj vtedajšia mestská sporiteľňa.
Bobrovec už v minulosti značne poznačila nielen reformácia v roku 1563, ale aj rekatolizácia, ktorá vytrhla obec z vyše 100-ročnej rozdvojenosti na protestantov a katolíkov. V roku 1851 obec kruto zasiahol mor i cholera, ktorej podľahlo 158 obyvateľov. Vtedajší správca farnosti Peter Árvay zriadil v kostole lazaret. Bobrovec skúšal aj rozsiahly požiar v roku 1899, ktorý zničil temer pol obce.
Bobrovec vlastní aj viaceré pamiatky cechových majstrov. Tesársky zanechal stĺp Sv. Jozefa, muzikantský kaplnku Sv. Kríža s harfou.
Murársky cech daroval kostolu pozlátené svietniky. Odchovanci tohto cechu chodili za prácou až do Budapešti. Tam si utvárali vlastné kultúrne spolky. Touto činnosťou sa prezentovali aj doma v rodnej obci. Hrávali divadlá a vzdelávali sa.
Kultúra a šport
Nepovinná školská dochádzka bola zaznamenaná v roku 1600. O konkrétnej osvetovo-kultúrnej činnosti sa začalo hovo riť v roku 1880. Bobrovec sa dodnes hrdí nejedným zvučným menom miestneho národovca, herca, spisovateľa, vedeckého pracovníka, kňaza či kultúrneho činovníka.
Kultúrne aktivity obce organizuje a zabezpečuje MKS spolu s oddelením knižnice. Prezentuje sa divadelným súborom a rôznorodou záujmovovzdelávacou činnosťou pre obyvateľov. Obecný úrad je zriaďovateľom vlastnej dychovej hudby.
V činnostiach nezaostáva ani Športový klub Bobrovec. Sústreďuje sa na futbal, horolezectvo, turistiku, aerobic, lyžovanie a stolný tenis. Dlhodobú tradíciu majú preteky v lyžovaní - Cena Červenca, beh do kopca - Choď, ako môžeš a preteky v skialpinizme.
Súčasnosť
Bobrovec je strediskom spádových obcí v základnom školstve a zdravotníckej starostlivosti o občanov. Obci nechýba pošta ani pestrá sieť obchodov.
V roku 1999 obec evidovala 603 domov s 1830 obyvateľmi. Obec ponúka možnosť občerstvenia i nocľahov.
Bobrovec má výhodnú polohu pre milovníkov turistiky, lyžovania i plávania a vodných športov na neďalekej vodnej nádrži Liptovskej Mare a termálneho kúpaliska Aquapark Tatralandia.
