O stavbe terajšieho kostola

O stavbe dnešného kostola už sú písomné údaje, ale farská kronika zmizla neznámo kam. O stavbe terajšieho kostola známe sú tieto údaje.Stavba sa začala roku 17741 a dokončili ju roku 1782. Kostol teda stavali 8 rokov a staviteľom bol mikulášsky rodák Jakub Drahný. Podnet k stavbe dal gróf Ján Illésházy a manželka Sidonia Battyáni. Bola to vraj stavba ďakovná, že Ján, jediný zo štyroch bratov, odolal reformácii. Ale podľa spomínanej farskej kroniky pri stavbe kostola Bobrovčania priniesli veľké obete svojou prácou. Len koľko práce a námahy si vyžiadala doprava stavebného materiálu na záprahoch. Kamenie sa dolovalo v Kobylej jame a v Osjeku. Najväčšiu starosť robil malý počet obyvateľov, lebo v tej dobe - ako uvádza kronika - bolo v Bobrovci len 600 duší a filiálok nebolo vôbec. Keď odpočítame deti, práceschopných dospelých nemohlo byť viac ako 200- 300 duši. Nízky stav obyvateľstva zavlnila skutočnosť, že sa z Bobrovca vysťahovalo koncom 17. storočia asi 500 obyvateľov do južných krajov, ktoré vyprázdnili Turci a toto územie bolo treba znova osídliť. Tí ľudia sa viac domov nevrátili. Z celého Liptova sa vtedy vysťahovalo vyše 1000 obyvateľov. Priestorove bol vtedy bobrovský kostol na celom okolí najväčší a za namáhavú prácu veriacich, vynaloženú pri stavbe kostola, vtedajší pápež Pius VII. udelil kostolu právo odpustkov plnomocných, a to na deň 15. augusta. Dekrét o týchto odpustkoch jestvuje dodnes. Zarámovaný visí na stene kostola vedľa oltára, kde sedávajú kostolníci.

Kostol bol postavený v barokovom slohu tak, že zo starého kostola použili prednú časť so sanktuáriom a zadnú časť, v ktorej je Kristov hrob.
Vežu zvýšili o jedno poschodie. Na oblúku pod klenbou je nápis: "Chrám tento venuje Bohu a svätej Trojici Ján Illésházy a Sidonia Battyány" (latinsky). Na pravej strane, naproti kazateľni, stojí barokový oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému s umelecky cenným obrazom tohto svätca. Je to dielo liptovského umelca-maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Nevedno, prečo práve tomuto svätcovi bola venovaná taká zvláštna úcta, veď okrem oltára má ešte i kaplnku so svojou sochou v Trstici na brehu potoka Jalovec pri chodníku, ktorým sa kedysi chodievalo do Liptovského Mikuláša. K tejto kaplnke konali procesiu v nedeľu nasledujúcu po mene Jána Nepomuckého (16. mája) a na jeho počesť bývala i oktáva a jarmok. Možno predpokladať, že Ján Illésházy, ktorý bol aj patrónom kostola, mal meno toho svätca.
V súvislosti so stavbou prvého kostola z 15. storočia sa vynára otázka, kde Bobrovčania odbavovali bohoslužby do toho času, kým si nepostavili kostol, lebo najstarší drevený kostolík najpravdepodobnejšie zanikol počas tatárskeho vpádu, čo mohlo byť roku 1242. Do konca 15. storočia, keď asi postavili kostol murovaný, uplynulo okolo 250 rokov. Teda Bobrovec by bol 250 rokov bez vlastného kostola. Tu možno predpokladať dve možnosti. Alebo bol dajaký provizórny kostolík, alebo - a to je najpravdepodobnejšie - bobrovskí veriaci chodili do kostola v Trstenom, ktorý bol postavený roku 1269, a teda patrí medzi najstaršie kostoly v Liptove. Tento predpoklad je najprijateľnejší, lebo podľa materiálov v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave bola okolo roku 1290 v Trstenom aj fara a tu zabili dajakí zlosynovia farára. Pôvodne bol trstenský kostol väčší, lebo asi slúžil veriacim celého okolia. Neskoršie, keď kostolov pribúdalo a v každej väčšej obci postavili kostol, trstenský stratil návštevnosť, a preto ho aj tamojšie panstvo dalo zmenšiť, čo vidieť i na odkrytých základoch, a urobilo z neho dvorný kostolík.