Ženy nosili okolo domu a do poľa sukne z domáceho belavého plátna . Najprv si ho farbili doma a neskôr u farbiara. Blúzky si šili z modrotlače. Na sviatok z tmavej tlačeniny a na sukňu si zaväzovali širokú fertuchu, zvanú "šata". Staršie ženy nosili na hlave tmavé šatky a mladé zasa svetlé. Pod nimi nosili biele čepce z paličkovaných čipiek, to bol aj symbol ženskosti. Na košeliach mali krátke rukávce stihnuté nad lakťom a nariasené. Na košeľu si staršie ženy obliekali teplejšiu "jupku" a dievčatá i mladšie ženy nosili pestro vyšívané oplecká. Staršie ženy nosili do kostola a medzi svet cez plecia prehodené ručníky, zvané "plecniaky". Dievčence mali svetlé sukne, v páse zviazané dlhou pestrofarebnou stužkou. Voľakedy dávno to bola iba širšia tkanica, ktorej konce splývali dolu. Vo vlasoch nosili stužky vpletené do vrkoča na mašľu a konce tiež viseli dolu chrbtom.

V zime nosili ženy biele dlhé kožuchy poniže kolien, predné konce boli zahnuté do uhlov. Ku kožuchom si obúvali biele súkenné kapce. Dievky a mladé ženy nosievali čižmy. Ale do poľa a do hory chodievali muži aj ženy v krpcoch.

Neskoršie sa zmenil odev i obuv, keď začali murári chodievať na práce do Pešti a s nimi dievky a mladé ženy. Tam si chlapi kúpili už šaty "cajgové" a dievky "barchety a kartúny". Aj obuv sa zmenila. Chlapi nosili ľahké baganče a ženy topánky.