Písomné pramene o obci
Najstaršie písomné doklady
Najstaršie historické písomné doklady o liptovských obciach, a teda aj Bobrovci, pochádzajú z 13. storočia. t. j. po vpáde Tatárov. Z tých čias je aj najstaršia listina, v ktorej sa spomína Bobrovec a súčasne aj Liptov. Je to výsadná Listina kráľa Ondreja II. z roku 1231, v ktorej udeľuje istému zvolenskému občanovi menom Behar šesť popluží zeme, vykrojenej z bobrovského chotára a jemu patriacej usadlosti Bobrovčeka, za verné služby kráľovi. Jedno poplužie zeme činilo toľko, koľko štyri voly cez deň zorali. Spolu to bolo toľko zeme, koľko 24 volov cez deň zoralo. Malo to obsiahnuť celý Beharský chotár. Z toho vidieť, kam až v tom čase siahal bobrovský chotár. Ak mal spomenutý Behar syna Pavla, mohla vtedy vzniknúť i Pavlova Ves.
Z Beharovho kmeňa neskoršie vznikli tieto rodiny: Nemeš, Šandor, Urban, Lachny (Lačný?) a Bohuš. Z týchto rodín jeden potomok menom Nemeš žije v Bobrovci a uchováva výsadnú listinu vydanú kráľom Ludvikom II. roku 1520, v ktorej tento kráľ potvrdzuje výsady udelené kráľom Ondrejom II. roku 1231 a potvrdené aj kráľom Bellom IV. roku1264 už spomenutému Beharovi.
Mimo uvedenej listiny, ktorú vydal kráľ Ondrej., zachoval sa ešte starší písomný doklad, v ktorom sa spomína Bobrovec. Je to dekrét kráľa Imricha, ktorým založil spišské prepoštstvo na Spišskom hrade roku 1198. Prvým prepoštom bol Adolf z Meránu. Jeho pričinením vznikli roku 1200 na území Liptova tieto fary: Sv. Mara, Bobrovec, Sv. Michal, Palúdzka a Trnovec. Spišské biskupstvo založil pápež Pius VI. až roku 1776.
Keďže fara v Bobrovci bola založená roku 1200, teda ešte skôr musel jestvovať kostol, pravda, len drevený, po ktorom neostalo stopy, lebo ho pravdepodobne vypálili Tatári roku1242.
Ďalšie písomné doklady
Ďalšie písomné doklady o Bobrovci sú v knihe Štefana Nikolaja
Hýroša, farára vo Sv. Michale - Zámok Likava a jeho páni. Hýroš píše, že kráľ Ladislav IV. vyčaral Bobrovec roku 1283 od župana Bogomíra za Ľupču a Čeremno. Táto výmena sa uskutočnila preto, lebo sa rozchýrilo, že v bobrovskej hore sa nachádza zlato, ktoré podľa zákona prislúchalo kráľovi. Takto sa Bobrovec stal kráľovskou obcou do roku1288, keď sa zistilo, že zlato v hore nie je. Preto bol aj čarúnok zrušený a Bobrovec pripadol nazad Bogomírovi. Lenže Bobrovec sa odvolal na svoju starú listinu, podľa ktorej Bobrovec už predtým bol kráľovskou obcou. Ale ich odvolanie bolo zbytočné, lebo na príslušných miestach zistili, že spomínanú listinu falšoval Ján Literát z Madočian, ktorý podobných listín vyrobil viac, za čo ho v Sv. Mare súdili a upálili. Hýroš ďalej píše, že kráľ Ladislav IV. župana Bogomíra potvrdil roku 1288 za bobrovského šľachtica a roku 1310 nadobudol Bobrovec právo trhov.
Anton Rak "Bobrovec - Ľudia, deje, osudy"
/skrátená verzia/
