Začiatky

Prvé písomné záznamy o divadelnej činnosti v našej obci hovoria, že v roku 1895 zahrali členovia hasičského spolku v Bobrovci Šenk pálenčený od Jána Andraščíka. Potom do roku 1914 nemáme písomný i keď predpokladáme, že divadlá sa hrávali (túto domnienku potvrdzujú staviteľskí robotníci, ktorí cez zimu prichádzali domov). Naši občania - staviteľskí robotníci - hrávali aj v Pešti. Zachovala sa pozvánka zo 14.11.1908 na divadelné predstavenie Kubo, v ktorom okrem jedného občana z Bobrovčka hrali všetko občania z Bobrovca. Aktivita spolkov slovenských staviteľských robotníkov trvala do vypuknutia prvej svetovej vojny. S ďalšou činnosťou veľkobobrovských ochotníkov sa stretávame 11. januára 1914, ktoré usporiadali divadelné predstavenie (Sľuby, Roztržitý), so zábavou. Po štvorročnej prestávke v roku 1918 sa obnovila divadelná činnosť v Občianskej besede a od roku 1922 v KK, ktoré ideologicky stáli proti sebe, ale pobádali k zdravej súťaži. Každoročne odohrali po 4 premiéry a viacej menších javiskových foriem. Zúčastnili sa na divadelných pretekoch, ktoré sa vtedy konali každoročne v Liptovskom Hrádku a v Liptovskom Mikuláši. Získali aj niekoľko cien. Po skončení druhej svetovej vojny badať určité oživenie divadelnej činnosti, ktorá pokračuje aj dnes, tak, že ochotníci nacvičia jednu divadelnú hru do roka.

Po 2. svetovej vojne sa opäť rozbieha ochotnícke divadlo. Stagnácia nastala v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, týkala sa však len divadla dospelých. Detské divadlo žilo ďalej na pôde školy a kultúrneho zariadenia v obci.

Za tie dlhé roky divadelnej činnosti sa zaslúžili: Štefan Škorupa st., Peter Uhrín, Štefan Škorupa ml., Peter Machaj, Jozef Machaj, Rudolf Tholt, Karol Bunta, Ján Galica, Štefan Matlón, Jozef Válek, Emília Križková, Milan Kojš a celý rad ďalších.