Horolezecký oddiel JAMES Bobrovec
(založený 14.11.1963)
Založenie oddielu
O prvé lezenie a horolezecké výstupy sa naši chlapci pokúšali už dávno predtým, ako bol založený oddiel. Najprv na konopných lánách, neskór aj na "umelých" lanách a po domácky vyrobenom náradí liezli mladí chlapci po skalách v oblasti Červenca, spúštali sa do jaskýň - dier na Mníchu, pokúšali sa zľanovať a robili vysokohorskú turistiku v našom bobroveckom odbore turistiky. A títo nadšenci nakoniec založili horolezecký oddiel v Bobrovci. Stalo sa tak na hasičskej zbrojnici 14. novembra roku 1963. Zakladajúci členovia boli: Rudolf Meššo, Július Rusina, Ján Lisý, Jozef Kubala, Ján Fašiang a Vladimír Tábory. Okresný zväz na tejto ustanovujúcej schôdzi zastupovali Ivan Kováč a ing. Jozef Pardel.
Zakladajúci členovia HO
 |
 |
 |
Ján Lisý - Paráč |
Rudolf Meššo - Rolf |
Jozef Kubala - Duco |
 |
 |
 |
Ján Fašiang - Lismák |
Július Rusina - Cilkin |
Vladimír Tábory |
Potom nasledovali roky plné elánu, nadšenia, horolezeckého opojenia, zháňanie a vyrábanie skôb, rebríkov, klinov a prvé prvovýstupy na cvičných skalách a lezenie vo Vysokých Tatrách. Zo začiatku nás metodicky usmerňoval Braňo Ulenfeld z Ružomberka a keď šiesti chlapci absolvovali kurz cvičiteľov horolezectva stali sme sa normálnym fungujúcim horolezeckým oddielom. Postupne sa hlásili do oddielu ďalší záujemci, ktorí však v dvojročnej čakacej dobe museli preukázať po stránke fyzickej a charakterovej oprávnenosť stať sa horolezcami. Prichádzajú ďalší horolezci, stredná generácia, mladšia a najmladšia. Posupne vstupujú do oddielu aj chlapci mimo Bobrovca ; z Lipt.Mikuláša, Trsteného, silná horolezecká partia z Jalovca a aj chlapci z Lipt. Trnovca. Čo je zvlášť potešitelné, že po určitom čase stagnácie v posledných troch rokoch nastupuje mladá generácia 17-18 ročných chlapcov.
Do roku 2003 sme evidovali 67 členov oddielu. A veľmi príjemným prekvapením je, že až na 2 prípady všetci súčasní členovia - horolezci sú nefajčiari! Činnosť HO Bobrovec za 40 rokov bola veľmi rozmanitá. Možno ju zhrnúť do troch kapitol. Jadro tvorí horolezecká a iná športová činnosť, ďalej to bola rozsiahla brigádnická činnosť a napokon treba spomenúť pestrý spoločenský život.
Horolezecká činnosť oddielu
Oficiálne prvá horolezecká akcia zachytená v kronike po založení oddielu bolo zľanovanie na Sedle 5.1.1964 /Rudolf Meššo, Jozef Kubala, Peter Kubala, Jozef Tábory, Vladimír Tábory, Ján Fašiang, Július Rusina/.
Cvičné skaly
Pokusy o lezenie začali už v auguste 1963. Rodisko lezenia nášho oddielu sa stala oblasť Uhliska, skamenenej Mary a Veľkého sedla. Prvý horolezecký výstup po založení HO na cvičných skalách, bola cesta na Mních klasifikácie II.-III., ktorú liezli Ján Lisý, Jozef Kubala, Peter Kubala/. Postupom času pribúdali aj skúsenosti a začali sme budovať prvé cesty v oblasti Malého sedla a Mnícha. Nestorom prvovýstupov bol Janko Lisý. Cesty na cvičných skalách sa pohybovali v kl. II.-VI. Vrcholom snaženia bolo vylezenie "Diretisimy" na Veľké sedlo, kde prvovýstup uskutočnili Ján Gregor a Ján Lisý. Cestu ohodnotili na VI. A2 a liezli ju 7 hodín.
Zbieraním skúseností a príchodom mladých lezcov, začali naše cesty na cvičné skaly naberať na kvalite. Rodili sa nové cesty, ktoré sú momentálne z väčšej časti vynitované a zaistené. Medzi najťažšie patria Ihla na Mních kl.VIII., Malé sedlo-ľavá strana VIII-, "Pachov úsmev" VII+, v Uhlisku "Psí grc" VII, "Referendum" VII, "Mizerere" VIII-. Do cvičných skál započítavame aj krásne a zároveň ťažké lezenie na "ľadopádoch", ato v oblasti Jaloveckej doliny, Kvačianskej doliny ako aj Vysokých Tatier. Priekopníkmi nových ciest boli Milan Madaj, Ladislav Kita, Ján Lepiš.
Tatry
Po otestovaní svojich schopností na cv. skalách, prišlo na rad lezenie vo väčšom horstve, a to v Tatrách. Tu si prvé cesty zapísali Ján Lisý, Rudolf Meššo, Jozef Kubala a Július Rusina. Úplne prvou cestou v Tatrách bolo lezenie 20.3.1964 na Kôpky kl. III. a Zlobivú kl. II.-III., ktorú absolvoval Rudolf Mešso. Medzi ďalšie významné cesty tej doby patrili Volia veža "Štafel" kl. V., Kozí štít "Južný pilier" , Jahňací štít, zadný Gerlach "Birgenmayer" VI. Posilnením oddielu o mladých lezcov / Štefan Gregor, Ján Gregor, Miroslav Dubovský, Ľubomír Chebeň, Jozef Rak / začali aj kvalitnejšie výstupy : Opálova veža /Š.Gregor, J.Lisý/, Ošarpance "Kniha" kl.VI. /J.Gregor. J.Rak/, "Janiga-Eštok" /J.Gregor, R.Meššo/, Volia veža "Orolin" VI. A2 / R.Meššo, Š.Gregor, Ľ.Chebeň /, "Barónka" Vých.železná brána /J.Gregor, Jozef Rusina, Ľ.Chebeň./
O niekoľko rokov sa oddiel opäť omladzuje a rastie aj výkonnosť lezcov. Prichádza stredná generácia spolu s novými technikami lezenia , čo sa odzrkadluje na kvalite lezenia. O túto etapu sa zaslúžila generácia: Stanislav Madaj, Zdeno Danko, Juraj Gonda, Peter Uhrín, Jozef Frajkor, Jaroslav Lovich. Vyliezli veľa ťažkých ciest. Stojí za zmienku spomenúť aspoň niektoré : Dračia hlava "Páleníček" V+ A1, Stredohrot "Cagašík" V-VI., Žltá stena "Diretisima" V+ A2, "Hokejka" V+ A2, Zadný Gerlach "Kuchař" VI., Malý Kežmarák "Diretisima" V+ A3.
Príbeh Zdena (Giga - Webera)
V dňoch 7.-9.2.1986 sme sa Juro Gonda, Peter Uhrín a ja zúčastnili zimného okresného sústredenia vo Vysokých Tatrách, v Doline Zeleného plesa na Brnčalovej chate. Pôvodne mal ísť s nami aj môj spolulezec Stano Madaj, pre "domácu zakáľačku" sa však sústredenia zúčastniť nemohol. V ten týždeň boli veľké mrazy. Na chate teplomer ukazoval -24°C. Na Brnčalovu chatu sme prišli v piatok večer. Boli tam mnohí naši známi kamaráti z Lipt. Mikuláša a Ružomberka.
V sobotu ráno sme nastúpili do severnej steny Malého Kežmarského štítu na Stanislawskeho pilier - Weberovku. Ako sme sa blížili pod obrovskú stenu, cítil som rešpekt a aj strach. Pod prahom kotla sme sa naviazali. Prvý Juro, druhý Peter a napokon ja. Prvá dĺžka do kotla bola ľahká - výstup po snehu. Druhá dĺžka bola už ťažšia, taký skalný mix - obtiažnosť IV. Tretiu natiahol Juro. Boli sme v trojici a išlo nám to dosť pomaly, naviac dve dĺžky nad nami, bola ďalšia dvojica, tak Juro rozhodol, že sa ideme vrátiť. Spustil sa ku nám na štand a ja som si zatiaľ pripravoval zľanovanie. Potrebovali sme zviazať dve laná a na nich sa spustiť dolu. Ja som mal "nepodarenú" sedačku, že fungovala iba s prsným úväzom. Prepojil som ju slučkou spolu s prsným úväzom, zviazal som uzol, ale v tom mraze som mal ruky dosť skrehnuté a "nešikovné" a uzol som zviazal zle. Cvakol som sa do skoby, odviazal lano a podal ho Peterovi. Oprel som sa do sedačky aby som mal voľné ruky a zrazu som sa prepadol do zadu. Na chvíľu sa otočím ku stene, ale potom som cítil, že letím voľným pádom asi 25 - 30 m, mal som bezradný pocit. Dopad do vysneženého kotla sa zmenil na rýchle kotrmelce, premety a saltá. Chvíľu som bol v bezvedomí a našiel som sa zabodnutý zadkom v snehu pod prahom.
Chvíľu mi trvalo, pokiaľ som si uvedomil čo sa stalo. Urobil som zopár krokov, keď som si uvedomil bolesť v nohe. Tiekla mi krv z kolena a čela. Koleno som obviazal cez oblečenie a prilbe ďakujem, že mi možno zachránila život.
Juro s Peterom šokovaní zlanili dobre a pomohli mi zísť na chatu. Tam sa ma ujal Paľo Brnčal. Cítil som sa ako "zbitý pes". V tú sobotu bol na Skalnatom plese svetový pohár žien v lyžovaní, tak bol k dispozícii aj vrtuľník. Mi 8 nepristál na zem, ale visel vo vzduchu a mňa vytiahli navijákom. Odleteli sme na letisko a potom sanitkou do nemocnice v Poprade. V nemocnici, keď ma rozbalili, zistil som, že pri tom páde som trochu "pustil do gatí".
Vo štvrok ma previezli domov - do Jalovca Ľudia rozprávali klebety, že som sa zabil, ale tak to už na dedine býva. Odvtedy ma niektorí volajú Weber. O pár rokov neskôr som tú cestu vyliezol.
S mladou generáciou, dalo by sa povedať, sme už dobili Tatry. Pokračovateľmi moderného lezenia v našom oddieli boli: Milan Madaj, Ján Lepiš, Ladislav Kita. Cesty nižšie uvedené, sú medzi horolezeckou verejnosťou považované za ozajstnú kvalitu:
Galéria Ganku "Orlovský" VI-, "Lapinský" VI. RP, "Studnička" VI. RP, Lomnický štít "Západná stena - škárou" VI., Ľadový štít "Biely pás" V+ RP, Malý Mlynár "Kurtika" VI+, Jastrabia veža "Červené platne" VII+ RP, Ušatá veža "Nekľudné duše" VII+ RP, "Červené previsy VII. a iné ťažké výstupy.
Posledných desať rokov sa stal tradíciou Silvestrovský výstup na Baníkov, ktorý v zimnom období takisto svojou náročnosťou považujeme za tatranské lezenie.
Zostavil: Martin Rusina
Predpoveď počasia
|
