Horolezecký oddiel JAMES Bobrovec
(založený 14.11.1963)
ZAHRANIČIE
Prvými "lastovičkami", ktoré uzreli európske veľhory - Rakúske Alpy boli v roku 1968 Jozef a Vladimír Tábory a zdolanie vrcholu Zückehutel /3507m/ a niekoľko zájazdov Horskej služby do Valiských Álp, na ktorých sa zúčastnili naši členovia Alojz Kovačič a Štefan Gregor. Potom sa akoby vrece roztrhlo so zájazdmi a expedíciami. Vycestovanie však nebolo také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. V prvom rade získavanie finančných prostriedkov na expedície predchádzalo stovkám hodín tvrdej roboty natieraním továrenských komínov, kostolov ako aj budov vtedajšej vládnej garnitúry napr. KV KSS v Banskej Bystrici. Po získaní investícií na expedíciu nebolo ani zďaleka vyhrané. Tí skôr narodení vedia, že každý výjazd pred rokom 1989 do cudziny bol podmienený turistickými vízami, a tie zohnať nebolo vôbec ľahké. Prosenia a niekedy aj úplatky po okresných a krajských úradoch si vyžadovali veľa času ale aj "hrošej kože". Pokiaľ sme úspešne absolvovali tieto etapy dalo by sa povedať, že sme boli na dosah expedície. Stála pred nami ešte otázka dopravy, ale to bolo oproti predchádzajúcim nutnostiam príjemná záležitosť. I keď sa stalo, že 24 hodín pred odchodom na jednu expedíciu, sme komplet rozoberali motor. Toto všetko boli situácie, ktoré sme zažívali ešte pred vycestovaním. S prekvapeniami, ktoré nám priniesla samotná expedícia, sme sa už museli vyrovnať sami, bez podpory úradov, známych a kamarátov.
Po získaní dostatku skúseností a dobrej spolupráce s inými horolezeckými zoskupeniami, náš maličký oddiel, v tých časoch jediný dedinský oddiel, ktorému nikto nedával šancu na prežitie, vykročil za hranice ČSSR a po prvý krát usporiadal horolezecký zájazd do zahraničia. Naše kroky viedli do pieskovcovej oblasti v bývalej NDR. V tomto raji horolezcov sme boli doposiaľ 15 krát a vyliezli cca 380 ciest klasifikácie III.- VIII.
Po niekoľkých skúsenostiach v zahraničí, sme sa odvážili podniknúť väčšie expedície, čo do investícií ale aj vzdialeností. V roku 1973 Rudo Meššo spolu s výberom Slovenska nabrali smer na sever do kráľovstva Trólov - Romsdalu v Nórsku. Tu vyliezli prvo výstup na Nordve-Trolltind kl. V+ A1 - 17 hod. Ďalšia návšteva Nórska bola šesťčlenná výprava v roku 1977, tretia v roku 1988 kedy sme vyliezli ďalšie cesty ako Hovardov pilier V. - 18 hod., Norafjl - 12 hod. na Sondre Trolltind. Naposledy sme do Nórska zavítali v roku 1997 do oblasti Lofoty, na ostrov Austvägoj-Henigsvaer, ktoré sú vzdialené 300 km za polárnym kruhom. Tu sa nám podarilo taktiež vyliezť prvo výstup Kábelvág - J. Pilier V.-VI. Zvláštnosťou lezenia v Nórsku bolo, že mnoho ciest sme absolvovali v nočných hodinách, v období, kedy je na severe Polárny deň.
Expedície sme striedali rovnako ako aj klimatické pásma, a tak sme sa vydali aj do nehostinnej krajiny Maroko, ktorý je jedným zo štátov Afriky. Tu sme zdolali najvyšší vrchol pohoria Atlasu - Dzebel Tubkal / 4165 m / a prešli hrebeňom všetky štyritisícovky pohorím Veľký Atlas. Cestou do Atlasu sme navštívili pohorie Sierra Nevada v Španielsku, kde sme vystúpili na najvyššie vrcholy, ato Mulhacen a Pico de Valeta.
Vyznamenaním pre náš oddiel bola expedícia organizovaná Slovenským horolezeckým zväzom v roku 1974 do pohoria Hindukúš v Afganistane, ktorej sa zúčastnil náš člen Rudo Meššo, na vrch Nošak / 7492 m /. Doposiaľ je aj držiteľom výškového rekordu / 7100 m /, kedy mu do vrcholového bodu chýbalo necelých 400 m, ale pre zlé zdravotné problémy sa musel vrátiť. Neobišli sme ani pohorie Kaukaz, kde sme vyliezli cesty na Zaromag / 4203 m / IV. B, Adaj Choch / 4426 m / VI. A, Pik Nikolajeva / 4100 m /, Vých.Elbrus / 5610 m / a ďalšie.
Príbeh z Kaukazu
Rok 1975 - Kaukaz. Jano Lisý a Julo Rusina členovia slovenského družstva. Druhá štvortisícovka Adaj Choch. Vrcholový úsek, lezenie vo dvojici z Vincom Vlnkom z Tatier, za nami Blažej Kováč a Jano Lisý. Hrebeň ostrý ako britva, "v mačkách" postupujeme akoby sme sedeli na koni. Ľává noha smerom do Gruzínska, pravá do Osetinska. Stúpame súčasne, lano máme "skufrované"- Vinco má na krku a ja zvinuté v ruke. Výška robí svoje, zle sa dýcha a v tom škrípanie mačiek a zakliatie. Zdvihnem hlavu a vidím Vinca ako letí dolu svahom, snaží sa brzdiť - nedarí sa. Podvedome hádžem zvinuté lano pred seba a do stredu slučiek zapichujem čakan až po železo. Hodím sa naň a čakám - vytrhne ma? Lano sa zauzluje ako brzda - trh. Nevytrhlo ma, no vyťahuje ma. Vinco s vyplazeným jazykom / škrtilo ho lano / na radu B.Kováča seká stup, odľahčí seba aj mňa a pomaly s Blažejovým a mojim istením opatrne traverzujeme do sedla k Janovi. S roztrasenými kolenami v pravej čakan v ľavej bodec opatrne, neisto zostupujem. Vinco v sedle fajčí a podáva mi ruku. Bez slova, žiadne - ďakujem. Ani netreba - v prvom stisku a v pohľade bolo povedané všetko. Uvoľnenie - zvládli sme to ! Spomína Cilkin.
Story Title
Bulharsko - Rila, Pirin ďalšie zaujímavé pohoria s vrchmi ako Majlovica, Vichren, Zlý zub kde sme absolvovali 11 výstupov.
Dolomity - známa oblasť nielen medzi horolezcami. Tu boli vylezené cesty na Tre Cime di Lavaredo - Žltá hrana RP, Cima Picola "Cassin" VII- RP, Punta di Frida VI.RP, Verchio Zacaria VI+, na Cinque Tore cestu Tore Grande VII- a mnoho iných. V neďalekom pohorí Civeta ťažká cesta Tore Trieste VI+. A práve tu v Dolomitoch, na vrchole Monte Paterno / 2746 m /sa nám dostalo veľkej cti stretnúť legendu svetového horolezectva Reinholda Messnera. Bol to skutočne zážitok. Ďalšia slovenská expedícia, tento krát do pohoria Ťan-Šan bola organizovaná v roku 1990 Horskou službou Západné Tatry-Juh a zúčastnil sa jej Peter Uhrín. O dva roky neskôr do toho istého pohoria skupina horolezcov, v ktorej sme mali zastúpenie Janom Gregorom a Stanom Madajom mala hlavný cieľ - vrchol Chan Tengri / 7010 m /. Neobišli sme ani Ameriku, kde naši chlapci vyliezli v štáte Colorado cestu na Grand Titan kl. IV+. Hľadeli sme taktiež do kráterov sopiek Etna / 3300 m / a Vezuv, stáli na najvyššom vrchu Turecka Ararate / 5165 m /, kde údajne pristála Noemova loď, vystúpili sme na bájny Olymp / 2917 m /, či liezli v oblasti Meteora, kde na vrcholoch vysokých skál, majú postavené svoje kláštory ortodoxní mnísi. A v neposlednom rade, nesmieme zabudnúť na vznešené Alpy. Práve v nich sa križovali naše cesty. Či už sme išli zo severu, juhu, východu, alebo západu, neobišli sme miesta, na ktoré nás vždy tak priťahovali - biela krása Monte Rosy / 4600 m /, Eigeru, Gross Glockneru / 3798 m /, najvyššieho vrcholu Európy Mont Blancu / 4810 m /alebo vznešeného Materrhornu / 4477 m /, ktorý nás po trikrát na seba nepustil.
Opísať všetko sa nedá. Doposiaľ sme sa zúčastnili 53 zájazdov, prešli sme okolo 40 štátov sveta a navštívili 4 kontinenty.Priblížili sme aspoň niektoré, pre nás, významné horolezecké cesty a výkony, aby ste vedeli, čo všetko dosiahol, niekedy ten malý dedinský, mnohými zatracovaný oddiel, ktorý nemal prežiť ani 5 rokov a ktorý dnes oslavuje 40-tku od svojho zrodenia.
Iná športová činnosť
Ani v mimolezeckej oblasti nezaostávame za inými horolezeckými oddielmi. Veľa našich členov sa zúčastňovalo známych lyžiarskych behov ako "Biela stopa SNP", "Jesenická 70-tka", Jizerská 50-tka", či pochod "Po stopách 1.čs.armádneho zboru". Týchto pretekov za zúčastňovali : Július Rusina, Mária Táboryová, Ján Tábory, Jozef Rak, Stanislav Madaj a iní.
Postupom času sa predieral do popredia šport, u nás menej známy, ktorý prišiel z Álp - Skialpinizmus. Už v názve je možné vytušiť o aký druh športu ide, SKI - lyžovanie a ALPINIZMUS - horolezectvo. Prvými priekopníkmi tohoto športu ako aj pretekármi boli Jozef Rusina - "Heli" a Jaroslav Lovich. "Heli"na pretekoch v Nízkych Tatrách v roku 1980 obsadil 15 miesto. Neskôr si tento šport získaval čoraz viac svojich obľubencov aj medzi našimi horolezcami. Záujem o skialpinizmus bol až taký veľký, že v roku 1992 sme sa rozhodli usporiadať preteky a požiadali Slovenský horolezecký spolok JAMES o začlenenie do Slovenského pohára /SP/ v skialpinizme. Preteky sme nazvali "Rallye Červenec". Do organizovania sa zapojil celý oddiel, za čo sa nám dostalo úprimného obdivu od organizátorov SP ako aj samotných pretekárov. Z nášho oddielu sa pretekov SP zučastňovali : Zdeno Danko, Milan Madaj, Július Kello, Martin Rusina, Branislav Lisý, Ignác Bobka V súčastnosti popri M.Madajovi štafetu preberajú Juraj Danko, Ivan Staroň, Michal Danko. Prvenstvá v tomto športe sme získavali práve vďaka M.Madajovi, ktorý spoločne s Dušanom Triznom /SK Žiarska dolina/ doslova valcoval preteky SP. Množstvo víťazstiev a medailových umiestnení v jednotlivých pretekoch ako aj celkové v Slovenskom pohári, to je časť úspechov, ktoré dosiahol v tomto športe. Podľa jeho slov najviac si cení umiestnení v rámci Európskeho pohára , a to v najprestížnejšich pretekoch EP "Pierra Menta Tivoly" v Savojských Alpách. V pretekoch rozdelených do štyroch etáp / 4 dni /, musia pretekári absolvovať 10.000 m prevýšenia a prejsť okolo 120 km trate vo vysokohorskom teréne. Na týchto náročných pretekoch obsadil v roku 1994 2.miesto a taktiež v roku 1995, kedy sa tu uskutočnili 1.Majstrovstvá Európy 2.miesto a celkovo 2.miesto v Európskom pohári.
Nielen skialpinizmus je prednosťou v histórii nášho oddielu, ale takisto behy do vrchu a horské behy. Najznámejším horským behom na Slovensku je "Memoriál Ing.Jozefa Psotku", ktorý je venovaný pamiatke slovenským horolezcom - obetiam Mount Everestu. Už v prvých ročníkoch tohoto behu t.j. od roku 1984 sme mali zastúpenie a aj medailové umiestnenia zásluhou Stanislava Madaja a Márie Táboryovej. Postupom času sa k týmto dvom pridal Zdeno Danko, Milan Madaj a ďalší členovia oddielu. Triumf a najviac víťazstiev dohromady 9 krát, získal práve M.Madaj, čo je presná plovica z 18 ročníkov tohoto behu. Okrem množstva domácich behov zúčastňoval sa aj svetových; v roku 1992 a 1993 obsadil v behu na Mont Blanc 3.miesto, na Monte Rosu 2.miesto, zúčastnil sa aj náročného Everest maratónu v Himalájach v nadmorskej výške 4000 m, či maratónu v USA , štát Colorado na Castle Peak, kde obsadil vynikajúce 6.miesto. Len pre zaujímavosť, beh na Mont Blanc /4810m.n.m/ a späť, kde štart aj cieľ bol vo výške 1000 m.n.m, mu trval 7 h 05 min. Nesmieme zabudnúť na domáci beh do vrchu "Choď ako môžeš", na ktorom sa takisto zúčastňujeme, nielen ako pretekári, ale aj ako organizátori popri kamarátoch z lyžiarskeho oddielu. Spolu sa podielame na behu s dĺžkou 3700 m, prevýšením 600 m a cieľom na chate v Červenci / 1420 m.n.m /.
Takisto spolupracujeme s LO pri organizovaní známej Ceny Červenca a bojujeme medzi lyžiarskymi bránami, kde nejde ani tak o víťazstvo ako o česť zúčastniť sa týchto tradičných lyžiarskych pretekov, stretnúť a zaspomínať na časy, niekedy spred 33 rokov, kedy tieto preteky začali písať svoju históriu ruka v ruke spolu s Chatou pod Náružim v Červenci.
Zostavil: Martin Rusina
Predpoveď počasia
|
