Doklady vydané v Ruskej federácii


Cudzozemské úradné listiny určené na použitie na území Slovenskej republiky podliehajú:

  1. Legalizácii na ministerstve zahraničných vecí vydávajúceho štátu a následne superlegalizácii na zastupiteľskom úrade SR
  2. Apostilácii - osvedčenie listiny pečiatkou apostil
  3. Výnimkám - na základe dvojstranných medzinárodnych zmlúv zo SR

1. Legalizácia / superlegalizácia

Predtým ako môže byť verejná listina použitá v inej krajine ako tej, ktorá ju vydala, musí byť overený jej pôvod. Tradičný spôsob overovania verejných listín, ktoré sa majú použiť v zahraničí, sa nazýva legalizácia/superlegalizácia (vyššie overenie) a pozostáva z niekoľkých postupných overení listiny. V tomto procese sú zapojené úradné osoby krajiny, v ktorej bola listina vydaná, rovnako ako aj veľvyslanectva alebo konzulátu krajiny, v ktorej sa má listina použiť. Z dôvodu veľkého počtu zapojených orgánov, je proces superlegalizácie často pomalý, ťažkopádny a finančne nákladný.
Pre verejné listiny vydané v Ruskej federácii sa na Slovensku legalizácia / superlegalizácia nevyžaduje.

2. Dohovor o Apostile

Veľké množstvo krajín z celého sveta sa pripojilo k zmluve, ktorá vo veľkej miere zjednodušuje overovanie verejnej listiny, ktorá sa má použiť v zahraničí. Táto zmluva za nazýva Haagsky dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961, bežne známy pod názvom Dohovor o Apostile. V krajinách, kde sa dohovor uplatňuje, skracuje proces overenia na jedinú formalitu - vydanie osvedčenia o overení ustanoveným orgánom krajiny, v ktorej bola listina vydaná. Toto osvedčenie sa nazýva apostil alebo apostila.

Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko a väčšina republík bývalého Sovietskeho zväzu ako aj všetky krajiny EU vrátane Slovenska pristúpili k Haagskemu dohovoru. To znamená, že na ich verejné (úradné) listiny sa pri ich použití na území SR vzťahuje zjednodušená procedúra overovania - apostilácia.

Zoznam členských krajín Haagskeho dohovoru a podrobnejšie informácie sa nachádzajú na stránkach www.hcch.net (anglická verzia).

Čo je apostila?

Apostil alebo apostila je osvedčenie (často býva vo forme pečiatky na zadnej strane overovanej listiny), ktoré overuje pôvod verejnej listiny (napr. sobášny alebo úmrtný list, súdne rozhodnutie, výpis z registra trestov alebo notárske osvedčenie). Ak slovenský úrad alebo orgán vyžaduje osvedčenú listinu s apostilou - potom na úradnej listine vydanej v Ruskej federácii musí byť apostila (pečiatka) príslušného orgánu z Ruska alebo apostila z Konzulátu Ruskej federácie v Bratislave a úradný preklad ruskej listiny do slovenského jazyka sa urobí ako posledný v poradí.

Ruská apostila

3. Výnimky - dvojstranné medzinárodné zmluvy


Dvojstranná medzinárodná a stále platná zmluva medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci (vyhl. č. 95/1983 Zb.) nevyžaduje vyššie overenie justičných verejných listín, ak sa predkladajú súdom alebo aj iným príslušným orgánom druhého zmluvného štátu. Niektoré úrady alebo orgány nemusia vyžadovať vyššie overenie aj u iných druhov písomností. Existencia tejto zmluvy však nezaručuje, že príslušný orgán v SR alebo RF nebude vyššie overenie slovenskej alebo ruskej verejnej listiny vyžadovať. Preto sa aj v týchto prípadoch odporúča si vyššie overenie (apostilizáciu) zabezpečiť, najmä ak žiadateľ nemá od orgánu, ktorému verejnú listinu bude predkladať, jednoznačné vyjadrenie, že vyššie overenie nevyžaduje.

Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných

(Moskva 12. 8. 1982, vyhl. č. 95/1983 Zb.) *


Článok 11 (Platnosť listín)

  1. Listiny, ktoré na území jednej zmluvnej strany vyhotovil alebo overil justičný alebo iný orgán alebo osobitne na to splnomocnená osoba v rámci svojich právomocí a v predpísanej forme a ktoré boli opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, používajú sa na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To sa vzťahuje aj na listiny občanov, ktorých podpis je overený podľa predpisov platných na území príslušnej zmluvnej strany.

  2. Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj na území druhej zmluvnej strany.

*) Platí vo vzťahu k Rusku, Arménsku, Azerbajdžanu, Bielorusku, Kazachstanu, Moldavsku, Tadžikistanu, Turkménsku, Ukrajine a Uzbekistanu.


Dôležité upozornenie:

Predmetná zmluva neuvádza osobitnú špecifikáciu, v akom rozsahu (na aké verejné listiny) sa oslobodenie od overenia uplatňuje.
Z hľadiska predmetu úpravy a rozsahu pôsobnosti tejto zmluvy nemožno vyvodzovať bez ďalšieho, že ide o oslobodenie, ktoré sa uplatňuje absolútne, t.j. aj vo vzťahu k akejkoľvek inej verejnej listine než justičnej.

Pokiaľ preto iný orgán ako justičný alebo (právnická) osoba v SR odmietne akceptovať listinu z Ruskej federácie bez apostily, nemožno toto konanie v zásade hodnotiť ako porušenie tejto zmluvy. To isté platí aj o postupe cudzieho orgánu či (právnickej) osoby v cudzine (na území RF, Ukrajiny, Bieloruska a pod).

Keďže tieto dvojstranné zmluvy boli koncipované a dojednávané na účely justičnej spolupráce a ich predmet úpravy v civilnej oblasti sa v zásade kryje s predmetom úpravy zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, možno uvedené ustanovenia považovať za ustanovenia, ktoré majú prednosť pred § 52 tohto zákona. Uplatnenie mimo tento rozsah pôsobnosti nemožno „vymôcť“, aj keď v praxi vo vzťahu k niektorým štátom sa spravidla tento širší rozsah pôsobnosti akceptuje (napr. vo vzťahu k ČR).

Najprv sa informujte

Z praktického hľadiska preto ministerstvo spravodlivosti vo vzťahu k štátom, ktorými sa tieto zmluvy uplatňujú, odporúča osobám, ktorá majú záujem použiť listinu na území inej zmluvnej strany pred iným ako justičným orgánom resp. použiť listinu vydanú v druhej zmluvnej strane pred iným ako justičným orgánom v SR, aby sa u daného orgánu vopred informovali, či bude listinu bez apostily akceptovať alebo nie, aby sa tak vyhli zbytočným administratívnym ťažkostiam.